Tour de France ´12 alebo Ako Francúzi konečne Slovensko objavili!

Autor: Petra Ftorkova | 25.7.2012 o 15:33 | Karma článku: 24,89 | Prečítané:  8479x

Futbal má svoju Champions League, hokej zas Stanley Cup a cyklistika má Tour de France. Najslávnejšie a najveľkolepejšie cyklistické preteky na svete. Volajú ich aj „stará dáma“, nuž pri veku 99 rokov sa nie je čo čudovať. Zasluhujú si úctu a rešpekt, obdiv a priazeň nás – fanúšikov.

Peter Sagan a môj otec na tratiPeter Sagan a môj otec na tratiPetra Ftorková

Na Tour chodievame už 7 rokov. Vyberieme tri najkrajšie horské etapy, naložíme bicykle a vyrazíme do Álp. V deň etapy zvolíme to najťažšie stúpanie a potom je to už len o morálke. Pred nami sú vždy len kopce, rovinky sú v nedohľadne. A tak bojujeme sami so sebou, páliacim slnkom, horúcim asfaltom a každou ďalšou zákrutou. Odmena na vrchole? Jasné, krásny výhľad, dobrý pocit a plechovka nášho piva.

Najprv sme chodili len tak, z lásky k cyklistike a Francúzsku. Prvé roky sme nenosili ani zástavy, či vlajky, nebol dôvod. O Slovenskom zastúpení sa nám veru ani nesnívalo a užívali sme si kozmopolitnú atmosféru spolu s Austrálčanmi, Talianmi, či Belgičanmi. Fandili sme všetkým rovnako, mali sme radosť z každého cyklistu. Niekedy sme fandili Astane, lebo boli z východu, potom Romanovi Kreuzigerovi, lebo je to brat Čech a potom aj Lancovi Armstrongovi, lebo bol legenda.

Pred štyrmi rokmi sme prvýkrát zažili zaujímavý pocit – v štartovom poli sa objavila slovenská vlajočka. Peter Velits sa v tíme Milram dostal premiérovo na Tour a my sme odrazu mali komu fandiť. Takže vždy sme vyzerali bledomodrý dres a kričali sme na Petra ako o dušu. Vytiahli sme vlajky a konečne sme mohli byť hrdí aj my - Slováci. S ostatnými fanúšikmi sme si porovnávali ako si stoja naši reprezentanti a uznanlivo sme sa potľapkávali po chrbte. A to sme ešte netušili, že už o 4 roky budú potľapkávať všetci len nás. Prišla Tour 2012 a na štarte traja Slováci. Kým sme dorazili do Álp, Slovensko už malo tri vyhraté etapy, účasti v únikoch, zelené tričko a jeden deň dvoch pretekárov v prvej trojke.

Tento rok sa nám veru šliapalo úplne inak. Austrálčania, Taliani a Belgičania uznanlivo kývajú hlavami, blahoželajú a je vidno, že aj trošku v dobrom závidia. Briti sa ustarostene vypytujú, či plánujeme vyhrať aj olympiádu. Novinári sa pri nás zastavujú a sú zvedaví na našich chlapcov. Peter Sagan všetkým pomotal hlavy, Francúzi ho milujú. Fotografi zliezajú z motoriek a robia si fotky, obzerajú našu zástavu. Francúzi sa nevedia dočkať Tourminatora. V stúpaní na Col de la Croix de Fer nám Peter a Martin Velitsovci darujú tímové fľaše priamo z bicykla, úžasné poďakovanie za našu podporu. Ostatní fanúšikovia len krútia hlavami a nechápu prečo im aj ich cyklisti nehádžu fľaše.

Tento rok sa vo Francúzsku stalo niečo zaujímavé. Tento rok nás prvýkrát ľudia poznali. Ľudia poznali Slovensko. Tento rok sme prvýkrát cítili, že sme právoplatným členom a už nás musia brať vážne. Tento rok je už aj Slovensko cyklistikou krajinou. Tento rok sme zažili tú najúžasnejšiu Tour.

Peter, Peter, Martin, ĎAKUJEME!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?