reklama

Ako ma ocino pyšnou dcérou spravil..

Môj ocino je cyklista. Viem, poviete si, bicyklovať sa vie predsa každý a bicykel sa nájde v čo druhej pivnici. Ale môj ocino je ozajstný cyklista. Taký pretekársky, taký profi, taký akých pozeráme v telke. Vlastne, on je ešte lepší.. Môj ocino má 65 rokov a dva voperované náhradné bedrové kĺby. Po operácii mu pán doktor zatrhol všetky adrenalínové športy, ktorým sme dovtedy spolu fandili. Odložil teda snowboard, windsurf, vodné lyže a aj wakeboard. Pán doktor poradil, že treba plávať, bicyklovať a možno trošku bežky skúšať, ale žiadne trhavé pohyby a už vôbec nič nebezpečné. Nuž koniec srandy, povedali by si mnohí, ja som golfové palice dovliekla a plánovali sme pokojné prechádzky a kľud v prírode.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Môj ocino na stupni..
Môj ocino na stupni.. (zdroj: Petra Ftorková)

Duša športovca sa však nezaprie. Musím Vám totiž povedať, žemôj ocino bicykloval aj „za mladi“.  Vtedy sa síce bicyklovalo inak, len tak akovtedajšia moc dovolila, ale preteky neboli o nič jednoduchšie, pády o ničmenej bolestivé a úspechy o nič menej sladké. Len bicykle boli oveľa ťažšiea galúsky oveľa lacnejšie.

Môj ocino teda začal po operácii bicyklovať. Najprv len taktrošku, okolo domu, potom už aj do kopca a potom už aj za kopce. Dušašportovca sa nezaprie a aj tá ocinova, roky zaspatá, cyklistická sa pomalyzačala prebúdzať. Výlety sa začali meniť na tréningy, tréningy sa začali predlžovať, rastúcavýkonnosť začala chutiť, starý oprášený bicykel z garáže vymenil nový,lesklý. A ocino išiel na prvé preteky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už sa ani veľmi nepamätám kde to bolo. Pamätám si len, ževšetci prišli do cieľa, potom už aj rozhodcovia prišli, potom už aj starostamedaily rozdával a potom už aj cieľ zbalili, a až potom prišiel môjocino. Duša športovca sa však nezaprie, duša športovca sa totiž nikdy nevzdáva.A tak môj ocino trénoval ešte viac a na preteky začal chodiťpravidelne. A časom už nechodil za rozhodcami, odrazu už nechodil aniposledný, potom bol v strede výsledkovej listiny a onedlho vystúpilna „bedňu“.

Pred pár dňami som sa vrátila z Turína, kde som bola s ocinomna World Masters Games – ekvivalente olympijských hier seniorov. Vyše 19 000športovcov, 107 krajín sveta, 30 športov a množstvo vekových kategórií.Celé mesto bolo oblepené mottom hier „Passion never ends“. A tam som topochopila. Vášeň pre šport, fair play, tímovú spoluprácu a súdržnosť nikdynekončí. Túžba po prekonaní samého seba je nezničiteľná. V duši športovcazostane navždy, neobmedzená vekom, zdravotným stavom, či geografickou hranicou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj ocino má 65 rokov, dva titánové kĺby a striebornú a bronzovúolympijskú medailu.

Ja sa volám Petra a som najpyšnejšia dcéra na sveteJ.

Petra Ftorková - Atkin

Petra Ftorková - Atkin

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žila som 4 roky v Rumunsku, 3 roky v Poľsku, 1 rok v Anglicku, dva v New Yorku a momentálne na Floride.. ale doma som v Žiline.. tak aj o tom.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu