Na východe nič nového, po Maidane behajú Miňoni..

Autor: Petra Ftorkova | 16.10.2015 o 13:06 | (upravené 16.10.2015 o 13:15) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  641x

Moju maminu zrádza chrbtica, mesto Žilina má najväčší dlh, Slovensko zas predraženú konferenciu a Európa utečeneckú krízu. Každý máme svoje problémy a tak na tie staré si už akosi nespomenieme.

Ukrajina rezonovala v správach ostatné dva roky. Najprv protesty, potom revolúcia, odtrhnutie Krymu, separatisti v Doneckej oblasti, zostrelené lietadlo. A ako svetielko nádeje nové voľby, nový prezident a vláda, nový začiatok a veľké plány.

Na Ukrajinu cestujem pravidelne, mám tu kolegov a priateľov a tak som držala palce s nimi. Táto krajina je obrovská, bez Ruska najväčšia v Európe. A dovolím si tvrdiť, že aj bohatá. Hektáre pôdy, množstvo nerastného bohatstva, stále lacná a kvalifikovaná pracovná sila, samé znaky obrovského potenciálu. Ale jedna lastovička jar nerobí a potenciál nestačí. Treba viac, a viac teraz Ukrajina nemá. Stále držím palce, vláde aj prezidentovi, historická šanca byť v učebniciach dejepisu ešte stále žije. Zjavne to nie sú neschopáci, veď prezidentove čokoládové impérium sa za posledné roky vraj zdvojnásobilo. Škoda, že nie ukrajinská HDP. A najsmutnejšie je, že všetko si to zas odskakujú obyčajní ľudia. Hrivna devalvovala 300%, takže lyžovačka v Tatrách je odrazu trikrát drahšia. Ľudia, ktorí zarábajú priemerne 180 EUR zaplatia za zahraničné auto viac ako my na Slovensku. Clo nepustí. Ale ako povedal pán Dostojevskij, zvyknúť sa dá na všetko. A tak si Ukrajinci zvykli, zvykajú a žijú. My sme si zas zvykli, že už Ukrajina nerezonuje v správach, že vieme, že tam čosi nie je v poriadku, ale nedá sa riešiť všetky krízy sveta a tak sa ide ďalej. A Ukrajina ide ďalej tiež. Síce neistým krokom a občas pokrivkáva, ale iné jej nezostáva.

 

 

 

 

 

 

 

A tak v pondelok si Ukrajinci poplakali nad zbabranou futbalovou kvalifikáciou, v stredu zas oslavovali Deň ukrajinskej armády na Maidane. Pán prezident rozhodol, že od tohto roka sa už nebude oslavovať vo februári ako doposiaľ. To bol totiž ešte kedysi dávno deň sovietskej armády a na tie časy hodno zabudnúť. Nuž veď áno, nehovorí zle, však súhlasím, ale naozaj sú štátne sviatky to najdôležitejšie čo treba dnes na Ukrajine riešiť? Asi. A tak v stredu na Maidane bola dobrá nálada, rečníci, zástavy, vojaci a Miňoni. Decká predsa treba zabaviť a keď už neočarili metále ukrajinských dôstojníkov, tak Miňon zafunguje vždy. Deckám sú totiž naše krízy ukradnuté a tak život musí ísť ďalej.     

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?