Na Tour chodievame už 7 rokov. Vyberieme tri najkrajšie horské etapy, naložíme bicykle a vyrazíme do Álp. V deň etapy zvolíme to najťažšie stúpanie a potom je to už len o morálke. Pred nami sú vždy len kopce, rovinky sú v nedohľadne. A tak bojujeme sami so sebou, páliacim slnkom, horúcim asfaltom a každou ďalšou zákrutou. Odmena na vrchole? Jasné, krásny výhľad, dobrý pocit a plechovka nášho piva.
Najprv sme chodili len tak, z lásky k cyklistike a Francúzsku. Prvé roky sme nenosili ani zástavy, či vlajky, nebol dôvod. O Slovenskom zastúpení sa nám veru ani nesnívalo a užívali sme si kozmopolitnú atmosféru spolu s Austrálčanmi, Talianmi, či Belgičanmi. Fandili sme všetkým rovnako, mali sme radosť z každého cyklistu. Niekedy sme fandili Astane, lebo boli z východu, potom Romanovi Kreuzigerovi, lebo je to brat Čech a potom aj Lancovi Armstrongovi, lebo bol legenda.
Pred štyrmi rokmi sme prvýkrát zažili zaujímavý pocit – v štartovom poli sa objavila slovenská vlajočka. Peter Velits sa v tíme Milram dostal premiérovo na Tour a my sme odrazu mali komu fandiť. Takže vždy sme vyzerali bledomodrý dres a kričali sme na Petra ako o dušu. Vytiahli sme vlajky a konečne sme mohli byť hrdí aj my - Slováci. S ostatnými fanúšikmi sme si porovnávali ako si stoja naši reprezentanti a uznanlivo sme sa potľapkávali po chrbte. A to sme ešte netušili, že už o 4 roky budú potľapkávať všetci len nás. Prišla Tour 2012 a na štarte traja Slováci. Kým sme dorazili do Álp, Slovensko už malo tri vyhraté etapy, účasti v únikoch, zelené tričko a jeden deň dvoch pretekárov v prvej trojke.
Tento rok sa nám veru šliapalo úplne inak. Austrálčania, Taliani a Belgičania uznanlivo kývajú hlavami, blahoželajú a je vidno, že aj trošku v dobrom závidia. Briti sa ustarostene vypytujú, či plánujeme vyhrať aj olympiádu. Novinári sa pri nás zastavujú a sú zvedaví na našich chlapcov. Peter Sagan všetkým pomotal hlavy, Francúzi ho milujú. Fotografi zliezajú z motoriek a robia si fotky, obzerajú našu zástavu. Francúzi sa nevedia dočkať Tourminatora. V stúpaní na Col de la Croix de Fer nám Peter a Martin Velitsovci darujú tímové fľaše priamo z bicykla, úžasné poďakovanie za našu podporu. Ostatní fanúšikovia len krútia hlavami a nechápu prečo im aj ich cyklisti nehádžu fľaše.
Tento rok sa vo Francúzsku stalo niečo zaujímavé. Tento rok nás prvýkrát ľudia poznali. Ľudia poznali Slovensko. Tento rok sme prvýkrát cítili, že sme právoplatným členom a už nás musia brať vážne. Tento rok je už aj Slovensko cyklistikou krajinou. Tento rok sme zažili tú najúžasnejšiu Tour.
Peter, Peter, Martin, ĎAKUJEME!