Trošku emócií priniesli NHL playoffs, ale keď nás Ovechkinovci vyprevadili, tak už aj toto vzrušenie opadlo.
Ale zas celý rok je tu leto. Takže vlastne sa nedá Florida nemilovať. Takmer stále svieti slnko, všade rastú palmy a nech ste kdekoľvek, do hodiny ste pri vode. A aj na Floride sú zaujímavé miesta, niektoré dokonca veľmi. A tak som začala objavovať. Ale že objavím našich slovenských dejateľov a spisovateľov v uliciach ospalého mestečka v Hernando County, to som veru netušila.
Natrafila som na nich úplnou náhodou. Smerovala som do národného parku Weeki Wachee severne od Tampy a cestou po diaľnici som zahliadla tabuľu s názvom Masaryktown 9 miles. Bolo mi hneď jasné, že to musí byť náš Masaryk a že to bude mať niečo do činenia s československými imigrantami. Ale chcela som vidieť na vlastné oči, takže cestou späť som si urobila odbočku a do Masarykova som sa vydala. Juj, ale mi srdce poskočilo. Našla som malé mestečko, možno skôr osadu, ktorá sa nelíši od stoviek iných po celých USA. Rodinné domčeky s predzáhradkami, trávnikmi a verandami, pred každým dve-tri veľké autá, kde tu hojdačka. Až na to, že tieto domčeky majú československé adresy – nachádzajú sa totiž na Hviezdoslavovej, Štúrovej, Mudroňovej a Palackého ulici. Našla som aj Hodžu a Hurbana a dokonca aj Kollára a Štefánika. Ulice sú tu pomenované podľa významných českých a slovenských spisovateľoch a osobnostiach boja za nezávislosť z 19teho a začiatku 20teho storočia. A tak som mala pocit, že som sa na chvíľu ocitla doma..
Osada má zjavne svoje lepšie časy za sebou a okrem osadenej historickej tabule som nenašla nič, čo by ešte pripomínalo spojitosť s Českom a Slovenskom. Príbeh začal v roku 1924, keď istý redaktor novín New Yorsky Dennik Joseph Joscak, publikoval článok o krásach Floridy a živote takmer ako v raji, kde sa úroda zbiera aj trikrát do roka. Článkom chcel zaujať pozornosť imigrantov žijúcich na industriálnom severe, ktorí pracovali často v ťažkých podmienkach uhoľných baní, oceliarní a ďalších fabrík ťažkého priemyslu. A podarilo sa. Dal dokopy 125 spoločníkov, ktorí sa poskladali, aby spoločne kúpili 10 000 akrov pôdy na Floride a založili citrusovú farmu. V roku 1925 sa do oblasti sťahuje niekoľko desiatok slovenských a českých rodín, začínajú obrábať pôdu a pestovať mandarínky, pomaranče, grapefruity a hrozno. Zakladajú mesto Masaryktown a časom pribudne hotel, obchod, škola a komunitné centrum. V meste bol katolícky aj luteránsky kostol, vznikli spolky Živena a Sokol, fungoval baseballový tím a knižnica.
Príbeh Masaryktownu však nenapĺňa úplný obraz amerického sna. V 20tych rokoch minulého storočia totiž Floridu zasiahli tri po sebe idúce silné zimy a to čo nezničili prvé dve, dorazila tá tretia. Stromy vymrzli a väčšina rodín sa z Masaryktownu musela odsťahovať, zadlžiť alebo rozdeliť, keď otcovia cestovali na sever za prácou, aby mohli podporovať svoje rodiny. Osadníci, ktorých osud nezlomil, začali neskôr chovať hydinu a o niekoľko rokov sa Masaryktown stal jedným z najväčších producentov vajec na Floride. Samozrejme malí producenti nemohli ustáť nástup nadnárodných spoločností, ale Masaryktown vďaka tomu prežil.
Dnes je to malá ospalá osada, počas mojej návštevy boli ulice takmer prázdne. Len starší manželský pár prešiel popri mne na bicykli a pani na mňa narýchlo zakričala, že nech sa radšej nepokúšam zistiť ako sa názvy ulíc vyslovujú. To netušila, že ja viem Hviezdoslava či Štúra nielen vysloviť, ale dokonca som z nich aj maturovala.
V centre Masaryktownu dodnes stojí pôvodná budova hotela Masaryk, postavená pred takmer 100 rokmi. Ešte koncom minulého storočia sa v nej vraj dal objednať kurací paprikáš, či kapustnica. Dnes je tam kubánska reštaurácia..
História imigrácie je úžasná, pod každou vrstvou sa nachádza silný príbeh. A lepšiu paralelu s Floridou si ani neviem predstaviť. Keby sme však odlepili tú kubánsku, počuli by sme melódiu „Kto za pravdu horí..“..Vraj si ju tu československí imigranti pred sto rokmi zvykli spievať..